Slovensko zažíva v uplynulých rokoch historicky nízku mieru nezamestnanosti, o čom svedčí aj rekord z apríla 2025, kedy dosiahla iba 3,71 %.
Tento pozitívny vývoj však prináša aj zopár výziev, s ktorými sa musia popasovať nielen zamestnávatelia, ale aj bežní občania. Medzi hlavné nevýhody totiž patrí rast cien služieb a tovaru, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vo vybraných sektoroch a zvýšený tlak na mzdy.
Rast cien ako neželaný efekt úspechu
Nízka nezamestnanosť vytvorila na trhu práce situáciu, kedy dopyt po pracovníkoch prevyšuje ponuku. Príčinou býva pritom nielen ponuka práce v zahraničí, ale aj zúfalý nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na niektoré pozície.
Tento nesúlad sa okamžite prejavuje v cenách služieb a tovaru. Firmy, ktoré bojujú o každého kvalifikovaného zamestnanca, sú nútené ponúkať vyššie mzdy, čo sa následne odráža v cenách ich produktov. Spotrebitelia tak pociťujú, že aj bežné tovary a služby zdražujú až natoľko, že musia siahnuť hlbšie do vrecka.

Nedostatok rúk v kľúčových sektoroch
Mnohé odvetvia čelia akútnemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Remeselníci, stavbári či IT špecialisti sú doslova na roztrhanie a môžu si vyberať z množstva ponúk nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí. Okrem vyšších miezd je možné počítať pri práci v zahraničí aj s ďalšími výhodami, ako sú napríklad štedrejšie prídavky na dieťa z Rakúska.
Táto situácia vedie k predlžovaniu termínov projektov a zvyšovaniu nákladov. Pre bežných občanov to znamená, že získať napríklad kvalitného elektrikára alebo murára je čoraz ťažšie a drahšie.
Inflačný tlak na mzdy
Bitka o zamestnancov vytvára špirálový efekt mzdových nárastov, ktorý môže ohroziť cenovú stabilitu. Keď jedna firma zvýši mzdy, ostatné musia nasledovať, aby si zamestnancov udržali. Tento fenomén môže viesť k nekontrolovanému rastu životných nákladov, čo paradoxne zníži kúpnu silu obyvateľstva, a to aj napriek vyšším príjmom.
Foto: elements.envato.com